SELF impro

skupina perfomerov

/tanečno-pohybová improvizácia/

stretávame sa dva razy do mesiaca v studiou Loona Praha , poriadame workshopy a akcie.

Tanečná improvizácia je spôsob pohybu, pri ktorom tanečník tvorí tanec spontánne, bez vopred určenej choreografie. Namiesto nasledovania presných krokov sa zameriava na pocit, priestor, rytmus a momentálnu inšpiráciu.

Je to forma tanca, ktorá podporuje kreativitu, autentický výraz a prítomnosť v tele.

Základné črty tanečnej improvizácie:

Spontánnosť – pohyb vzniká v danom okamihu.
Vnímanie tela – tanečník sleduje svoje vnútorné impulzy, pocity alebo dýchanie.
Reakcia na okolie – často zahŕňa interakciu s priestorom, hudbou alebo s inými tanečníkmi.
Autenticita – cieľom nie je "krása pohybu", ale pravdivý výraz.
Bez hodnotenia – neexistuje "správne" alebo "nesprávne" prevedenie.

Formy a prístupy:

Sólová improvizácia – človek tancuje sám podľa vlastných impulzov.
Skupinová improvizácia – skupina reaguje na seba navzájom.
Kontaktová improvizácia – zameraná na fyzický kontakt, rovnováhu, oporu a zdieľaný pohyb.
Improvizácia s hudbou alebo bez hudby – niekedy sa pracuje len so zvukmi, tichom alebo hlasom.

Príklady použitia:

V umení a performance – tanečníci tvoria predstavenie naživo.
V sebarozvoji a terapii – pomáha prepojiť sa s telom, spracovať emócie a uvoľniť napätie.
Vo vzdelávaní – podporuje tvorivosť, vyjadrovanie a spoluprácu.
Tímová tvorba v pohybovo-tanečnom umení: dynamika, prepojenie a tvorivý proces

– spolupráca postavená na prítomnosti, intuitívnom vedení, citlivosti a schopnosti tvoriť v neustále sa meniacom priestore. Tanečníci pracujú s telom ako hlavným nástrojom, a preto je súčinnosť nielen intelektuálna, ale aj fyzická, energetická a emocionálna.

Tímová práca v tanci vzniká z interakcie. Každý pohyb jedného člena skupiny mení dynamiku celku, čo otvára priestor pre okamžitú reakciu, improvizáciu a tvorivú adaptáciu. Telo v pohybe komunikuje, aj keď mlčí. Z toho dôvodu je dôležitou súčasťou tanečnej skupiny schopnosť čítať neverbálne signály – rytmus dychu, napätie v tele, smer, dynamiku a kvalitu pohybu ostatných tanečníkov. Tento neverbálny dialóg vytvára "živé pole", v ktorom vzniká spoločná choreografia, aj keď je celá improvizovaná.

Základom dobre fungujúcej tanečnej skupiny je bezpečný priestor. Tanečníci potrebujú cítiť, že sa môžu voľne vyjadrovať bez hodnotenia či porovnávania. Bezpečný priestor však nevzniká náhodou – je výsledkom dohody o hraniciach, rešpekte k telu a ochote načúvať sebe aj ostatným. Je to priestor, kde je dotyk dobrovoľný, kontakt vedomý a každý má právo ustúpiť, ak to jeho telo potrebuje. Keď sú tieto podmienky jasne stanovené, skupina sa prirodzene otvára väčšej hĺbke a autenticite.

Tímová práca v pohybovom umení stojí aj na spoločnom zámere. Skupina môže zdieľať tému, myšlienku, obraz alebo energiu, ktorá drží proces pohromade. Zámer nemusí byť striktne definovaný – môže byť poetický alebo intuitívny –, jeho úlohou je orientovať pozornosť. Keď každá tanečníčka prináša vlastný vklad a zároveň sa napája na spoločný zámer, vzniká dialóg medzi individualitou a kolektívnom. V takejto dynamike sa rodia najautentickejšie výstupy.

Pohybová spolupráca zahŕňa aj prácu v pároch a menších skupinách, v ktorých sa striedajú role vedenia a nasledovania. Tieto miništruktúry učia nielen tanečné zručnosti, ale aj vzájomné vnímanie, empatiu a schopnosť udržať pozornosť na druhom. Tanec v skupine tak vytvára priame skúsenosti kolektívnej prítomnosti – momenty, keď sa celá skupina pohybuje ako jeden organizmus, rytmus či vlna.

Ďalším dôležitým prvkom je otvorenosť k improvizácii. V pohybovo-tanečnej tvorbe často neexistuje správne alebo nesprávne riešenie; existuje len prítomná reakcia na telo, priestor a ostatných. Táto sloboda umožňuje, aby sa v skupine objavovali nové formy, prekvapenia a hlboké poznania. Tímová práca tak nie je len cesta k výkonu, ale aj k sebapoznaniu – tanečníci objavujú svoje limity, strachy, túžby a kreatívne možnosti.

Tanečná skupina je miestom, kde sa prelína estetika, psychológia, somatika a komunitná dynamika. Každé stretnutie je procesom transformácie: skupina prichádza ako jednotlivci, ale odchádza ako celok. A práve v tejto schopnosti vytvárať spoločné pole spočíva sila tímovej práce v umení.

Tímová spolupráca v pohybovo-tanečnom prostredí tak nie je technikou, ale živou skúsenosťou. Je to dialóg tiel, energií a tvorivosti. Je to pozvanie k prítomnosti a autenticite. A predovšetkým je to priestor, kde môže vzniknúť niečo, čo by jednotlivci sami nikdy nevytvorili – spoločné dielo, ktoré žije v každom tele, ale presahuje ich všetky.